Dokáže dlhodobé vystavenie znečistenému vzduchu urýchliť pokles kognitívnych funkcií?

Tejto otázke sa intenzívne venoval výskumný tím Erina R.Kulicka z Brown University School of Public Health v Providence. Jeho tím zistil, že ľudia žijúci v oblastiach – najmä veľkých mestách či priemyselných oblastiach – so znečisteným vzduchom môžu mať horšie výsledky v testoch zameraných na myslenie a pamäť a tiež môžu rýchlejšie strácať kognitívne schopnosti. Alebo aj nie. Ako je možné, že výsledky štúdie sú protichodné?

Ako ľudia žijú dlhšie, tak sa populácia stáva čoraz staršou a kognitívny pokles prichádzajúci s pokročilým vekom sa mení na vážny zdravotný problém. Problém, ktorý vplýva i na sociálnu, ekonomickú a zdravotnícku oblasť. Bez ohľadu na hranice, toto riziko predstavuje rovnaký problém v Amerike, ale aj na Slovensku. Aj preto je dôležité hľadať spôsoby, ako znížiť toto nebezpečenstvo. „Znečistenie vzduchu môže ovplyvňovať veľkú časť populácie, pretože so sebou prináša zvýšený výskyt srdcovo-cievnych chorôb a predchádzajúci výskum zistil, že ohrozujú tiež kognitívne funkcie. Každopádne, výsledky našej štúdie sú protichodné,“ vysvetľuje Kulick.

Tím doktora Kulicka do výskumu zahrnul ľudí žijúcich v severnom Manhattane v New Yorku, ktorých rozdelil do dvoch väčších skupín a zároveň dvoch samostatných štúdií. V prvej, väčšej bolo 5 330 ľudí v priemernom veku 75 rokov a v druhej menšej 1 093 ľudí s priemerným vekom 70 rokov. Obe skupiny boli etnicky a rasovo rôznorodé, medzi dobrovoľníkmi sme našli zástupcov hispáncov, afroameričanov i belochov. Všetci účastníci štúdií boli na začiatku podrobení lekárskej prehliadke, rovnako nechýbali testy na zistenie kognitívnych funkcií – merala sa pamäť, jazykové schopnosti a schopnosť myslieť v rôznych oblastiach: organizovanie, plánovanie či dokončovanie úloh.

Všetkých 5 330 účastníkov z väčšej skupiny bolo sledovaných7 rokov, počas ktorých výskumníci uskutočnili 6 kôl priebežného testovania.Každé kolo sa konalo v priebehu 18 – 24 mesiacov. Druhá, menšia skupina 1 093 účastníkov bola sledovaná 5 rokov a testu sa podrobila iba raz. Výskumníci použili adresy trvalého bydliska každého účastníka na to, aby dokázali určiť mieru znečistenia vzduchu, ktorému boli títo ľudia vystavení.

Zamerali sa na tri látky znečisťujúce ovzdušie: oxid dusičitý a dve skupiny častíc – častice tekutín alebo tuhých látok suspendované vo vzduchu s priemerom menším ako 2,5 mikrometra (jemné častice) a častice, ktorých priemer bol menší ako 10 mikrometra (dýchateľné častice).

Priemerné hodnoty znečistenia vzduchu, v ktorom sa účastníci výskumu pohybovali, boli veľmi podobné u oboch skupín. Pre lepšie výsledky tím doktora Kulicka rozdelil účastníkov väčšej i menšej skupiny do štyroch kategórií podľa úrovne znečistenia.

Výskumníci zistili, že účastníci z väčšej skupiny boli ročne vystavení priemernej dávke 32 ppb oxidu dusičitého (podobné hodnoty boli napríklad namerané v Košiciach), 13 μg/m³ (mikrogramov na meter kubický) jemných častíc a 21 μg/m³ dýchateľných častíc. Čo si pod tým predstaviť? Pomôcť nám môžu normy americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), ktorá ako bezpečnú hodnotí ročnú priemernú hranicu 53 ppb oxidu dusičitého, čo sa týka jemných častíc, tu je bezpečná hranica 12 μg/m³a pri dýchateľných časticiach to je 50 μg/m³.

Výskumníci totiž zistili, že dobrovoľníci z väčšej skupiny, ktorí boli vystavení vyššej dávke znečistenia vzduchu, mali v prvotných testoch horšie výsledky a na konci u nich zaznamenali výraznejší kognitívny pokles. Vystavenie oxidu dusičitému je spájané práve s urýchlením straty kognitívnych funkcií. Tento pokles s danými hodnotami môžeme prirovnať k jednému roku starnutia. Výsledky pre jemné a dýchateľné častice boli podobné.

A naopak, v menšej skupine výskumníci nepreukázali vzťah medzi poklesom kognitívnych funkcií a znečistením vzduchu. Ako je možné, že každá štúdia prináša iný výsledok? Kulick tvrdí, že príčinou môže byť aj veľkosť, resp. malosť druhej skupiny a tiež iba jedno kolo testovania. Len pre pripomenutie, účastníci z prvej, väčšej skupiny podstúpili v priebehu štúdie až 6 testov.

Prečítajte si tiež Ako zabezpečiť kvalitný a čistý vzduch v interiéri

Problém znečisteného ovzdušia netrápi však iba Ameriku, rovnaké riziko predstavuje i na Slovensku. Medzi najväčších znečisťovateľov vzduchu v našej krajine patrí cestná doprava, tepelné elektrárne, metalurgia a tiež vykurovanie domácností tuhými palivami. Kritická situácia je najmä v okresoch Bratislava, Košice, Malacky, Veľká Ida, Ilava, Ružomberok, ale postihnuté sú i stredoslovenské regióny, najmä oblasti ležiace v kotlinách. Práve tu sa znečistenie kvôli slabšiemu prúdeniu vzduchu drží dlhšie. Nebezpečenstvo však môže prichádzať tiež spoza hraníc, napríklad Kysuce ohrozuje priemysel v Ostrave a okolí, Oravu zase priemysel za poľskými hranicami.

Niektorí odborníci dokonca prirovnávajú súčasnú kvalitu ovzdušia k tej v časoch socializmu. Dobrou správou však je, že so znečisteným ovzduším sa dá pracovať a jeho kvalitu dokážeme výrazne zvýšiť – riešením je napríklad zrušenie tepelných elektrární, s ktorým sa počíta. Dbať na zdravie je však výrazne jednoduchšie v domácnostiach či uzatvorených priestoroch ako takých. Tu je možné korigovať a upravovať nebezpečné látky a častice pomocou čističiek vzduchu.

Medzi najúčinnejšie čističky vzduchu patria tie, ktoré disponujú filtrom ULPA 15, ktorého účinnosť dosahuje až 99,999%. To znamená,že zachytáva častice od veľkosti PM 0,1 mikrometra s účinnosťou 99,999%, vďaka čomu odstraňuje z ovzdušia aj vírusy, ktoré sa deaktivujú v ULPA U15 filtri.

Máte pocit, že sa príliš často pohybujete v prostredí snekvalitným vzduchom? Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie, ktorévám pomôže tento problém odstrániť.