Zdravý biznis stojí na zdravých zamestnancoch. Je wellbeing kľúčom k úspechu?

Špičkový taliansky šéfkuchár Enrico Bartolini, ktorý sa ako jediný na svete pýši 8 michelinskými hviezdami, razí zaujímavú filozofiu. Na prvom mieste pre neho nie sú prekvapivo zákazníci, ale zamestnanci. Práve zamestnanci sú nositeľom pozitívnej emócie, zážitku, ktorý si hostia túžia odniesť. A v tom tkvie úspech podnikania. Keď to platí v gastronómii, prečo by to nemalo platiť v marketingu, IT spoločnostiach, poradenstve či účtovných firmách?

Zdravý biznis stojí na zdravých zamestnancoch. Zamestnancoch, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, považujú sa za súčasť organizácie, radi spolupracujú s kolegami, dokážu sa sústrediť a v pracovnom prostredí sa cítia dobre – fyzicky aj duševne.

Vo vyspelých krajinách je len desatina zamestnancov zapálená pre prácu, ktorú robí. Až 90 % z dňa strávia v interiéri, viac ako tretinu svojho dňa sú v práci a ešte aj väčšinu času sedia. Približne 40 % zamestnancov stratí 30 minút denne psychickou nepohodou, ktorá môže časom privodiť stres a ochorenia vedúce k absenciám na pracovisku. Absencie zamestnancov spoločnosť oberajú nielen o pracovný čas a financie, ale najmä o spokojných zamestnancov. Naopak spoločnosti, ktoré majú vo svojich štruktúrach zapálených ľudí, sa môžu pýšiť až o 19 % zvýšenými príjmami. K takýmto výsledkom dokáže pomôcť wellbeing. Čo to je a prečo je kľúčom k úspechu?

Pri vytváraní pracovného prostredia sú pre mnohé firmy často prioritou ekonomické, priestorové či vizuálne kritériá. Až potom sú zamestnanci a ich pocit z priestoru. Zamestnanci sa najčastejšie sťažujú na zlú kvalitu vzduchu, stratu súkromia, absenciu miesta, kde môžu dobiť baterky, množstvo rušivých elementov, na bolesti chrbtice, tŕpnutie nôh, na nedostatok interakcie s kolegami, hoci sú spolu. Trápi ich tiež nedostatok prirodzeného denného svetla alebo kontaktu s okolitým svetom.

V zdravom pracovnom prostredí sa tieto nedostatky nevyskytujú. A keď sa objavia, zamestnávateľ prejaví snahu ich odstrániť.

V zdravom pracovnom prostredí by mal zamestnanec cítiť záujem o jeho fyzický a emočný komfort. Spoločnosti, ktoré vytvoria takéto prostredie, získavajú vďaka synergiám svojich tímov výraznú konkurenčnú výhodu. Ako príklad poslúži Bank of America, sídliaca v jednej z najväčších budov v USA. Napriek monumentálnosti budovy tu vytvorili prostredie, ktoré je lákadlom a zároveň pracovným benefitom pre uchádzačov.

Vďaka rozdeleniu pracovného prostredia do rôznorodých zón zažívajú ľudia nové interakcie. Prehlbujú svoje vzťahy a vytvárajú väzby naprieč tímami, ktoré nemali príležitosť stretnúť sa. To všetko prispieva k tomu, aby sa zamestnanec cítil súčasťou organizácie, identifikoval sa s ňou a našiel zápal pre prácu. Wellbeing prispieva k prebudeniu optimizmu v zamestnancoch, všímavosti, autentickosti, motivácii, pocitu spolupatričnosti.Aby práca pre zamestnancov mala zmysel, cítili sa potrební pre spoločnosť,budovali si nové priateľstvá a nebola len vyčerpávajúcim zdrojom príjmu.

Teda, vlastnosti, ktorými disponuje vysnívaný zamestnanec HR manažérov. Wellbeing je tak win-win situáciou prinášajúcou výhody ľuďom aj spoločnosti.

Mnohé spoločnosti už prišli na to, aké dôležité je rozčleniť priestor do viacerých, rôznorodých a napriek tomu vzájomne spolupracujúcich a komunikujúcich zón. Pochopili, že zamestnanci nie sú homogénna masa, a preto tak nemôže vyzerať ani ich pracovisko. Aby ten,kto potrebuje rozmýšľať a sústrediť sa, našiel miesto s dostatkom súkromia. Tí,ktorí potrebujú riešiť tímovú prácu, si nevytvorili priestor pre spoluprácu pri kolegovom stole. Aby ten, komu tŕpne telo, si mohol preniesť počítač k pracovnému stolu na státie či vyložiť si nohy. Aby si zamestnanci, ktorí majú za sebou náročný deň, mohli sadnúť, pozrieť sa z okna a načerpať energiu z pohľadu na stromy, oblohu, či vodnú hladinu. Aby ľudia mali možnosť porozprávať sa medzi sebou, aj keď pochádzajú z iných oddelení,kultúr, zdieľať svoje pocity a zároveň nevyrušovali ostatných kolegov.

Na zdravom pracovisku je preto samozrejmosťou zdravý vzduch, kontakt s prírodou, kancelársky nábytok šetrný k prírode a ovzdušiu. Tam by sa to však nemalo končiť. Je treba ísť ďalej, viac do hĺbky a poskytnúť viac.

Znížiť stres, chorobnosť, absenciu, fluktuáciu a naopak, zvýšiť pohodu, koncentráciu, produktivitu, efektivitu a zlepšiť zdravie zamestnancov. To je cieľom zdravého pracovného prostredia. Uchádzači ho dokážu rozpoznať i podľa toho, či má daná budova, spoločnosť, certifikát WELL. Práve ten sa zaoberá ôsmimi hlavnými kritériami pre zdravý priestor: kvalitou vzduchu a vody, osvetlením, stravou, možnosťami získať telesnú pohodu, udržať si dobré duševné zdravie, pohodlím samotných používateľov a tiež inováciami. Certifikát WELL nie je na týchto bodoch vystavaný náhodou, sú výsledkom lekárskeho prieskumu. Prieskumu, ktorý zisťoval, čo v budovách najviac vplýva na používateľov.                                            

Pri kvalite vzduchu sa berie ohľad najmä na množstvo CO₂, prachových častíc, úroveň vlhkosti, teplotu či výskyt škodlivých látok. Pri kontrole svetla je primárne zabezpečenie dostatku prirodzeného denného svetla,pri akustike je to zase meranie zvuku šíriaceho sa v priestore a jeho vplyv na ľudí. Pre spoločnosti môže byť preto WELL certifikát zaujímavou možnosťou, ako vyslať jasný signál potenciálnym zamestnancom: „U nás vám bude dobre, u nás ste práve vy na prvom mieste!“

Chceli by ste priniesť wellbeing aj do vašej spoločnosti alebo sa o ňom dozvedieť viac? Napíšte nám, spoločne nájdeme to najlepšie riešenie.